Vystúpiť z tieňa / Coming out

11.3.2016 – Dnes som prvýkrát v živote stála pred skupinkou ľudí ako človek, ktorý vedie hodinu, niečo odovzdáva, otvára svet svojich nápadov „cudzím“ osobám. DLho som z toho mala nesmiernu trému, a tak som bola rada, že čas konečne nastal, že už sa nemusím obávať toho ako sa to približuje, že je to už tu a ja sa už teraz dozviem, či to pôjde alebo nie 🙂 A ono to šlo. Dokonca nad očakávanie príjemne.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Vymyslela som si malý výtvarný experiment, taký minikurz kresby s pridanou hodnotou. Chcela som, aby účastníci popri základoch kreslenia postavy vložili do portrétu svoje vnímanie živého modelu – pozorovali človeka, ktorý sedí pred nimi, skúmali ako na nich pôsobí a podľa toho doplnili kresbu o farby, línie, veci či bytosti. Zachytili čo z toho pred nimi je výraznejšie než zbytok. Na moje veľké prekvapenie si tí ľudia proste bez slova sadli a začali robiť presne to, čo som im navrhla 😀 Pripadala som si ako Alica v krajine zázrakov 😀

Celé dve hodiny plynuli hladko, spontánne, ani som moc nekoktala 😀 Na záver sme spravili zdieľanie s hotovými portrétmi a každý sa posnažil vysvetliť, prečo kreslil ako kreslil (čo je ťažšie než to znie, pretože intuícia funguje pomerne mocne a občas sa zle popisuje, prečo nad plece modela patrí modrá škvrna).

Prekvapilo ma uvedomenie, koľko terapeutických vrstiev v takom jednoduchom stretnutí môže byť: konštelácie, arteterapia, zdieľací kruh, empatia, sledovanie a uznávanie pocitov, trénovanie intuície. Fantázia. Mám chuť do toho vidieť viac a viac.

V duchu ďakujem všetkým okolnostiam a ľuďom, vrátane prihlásených účastníkov, ktorí boli ochotní mi poslúžiť ako pokusné králiky, za novú skúsenosť 🙂

——————————————————————

Today, for the first time in my life, I have stood before a group of people as a person, leading a lesson, giving something, going out with my own ideas. I have been very nervous for a long time before, therefore I was glad the moment came at last and I am about to find out if it works or not. And it did, even better than expected.

Some time ago, this interesting idea came through my mind, to create a small artistic experiment – a mini-workshop of drawing a portrait with an added value. I wanted the participants to put their own perception of the person, sitting as a live model, into the portrait. I wanted them to observe the person intensely, his position, his surroundings, his own „micro-atmosphere“, fluidum, and then use colours, lines, shapes, things or beings added to the portrait so that the complex would somehow represent how they perceive what they see. To my amazement, the group of people listened to me, then grabbed papers and pencils and started to do exactly what I intended them to do 🙂 I felt like Alice in Wonderland 🙂

Whole two hours flew very easily, spontaneously and pleasantly. In the end, we made a little sharing and everybody talked about his drawing – why he drew what he drew (which sounds easier than it is, because intuition is a mighty tool and it may be tricky afterwards, to explain what is the meaning of the blue spot over the model’s shoulder). 

I was very surprised about how many therapeutic layers are hidden in such a simple event: I saw constellations, art-therapy, sharing, intuition and empathy training, building connections, watching and accepting emotions. It made me want to understand it more and more.

I thank all interested beings for this new experience, it was definitely enriching 🙂  

Uložit

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *