Firenze mia

Nádhera, ako sa občas plnia sny.

Mala som desať, keď sme sa presťahovali do Bratislavy. Pamätám si, ako sa mi páčila ockova pracovňa a od začiatku som tam chodievala hrabať sa v knižnici. Rovno na kraji boli totiž Dejiny umenia od Pijoana a hneď pri nich séria z vydavateľstva Pallas a medzi tým všetkým jedna obrázková kniha o Leonardovi da Vinci. Dodnes ju mám – sú v nej obrázky z nejakého biografického filmu, ktoré asi môžu za to, že ma vtiahla rovno do renesančnej Florencie a ja som sa zamilovala. Postupne som poznala popisky k fotkám takmer naspamäť, vedela som kto boli Mediciovci, čo je quattrocento a sfumato, že bol da Vinci fešák, kto bol Sforza. Vpíjala som jedinečnosť Leonardových obrazov a o chvíľu som ich rozoznala spoľahlivo od všetkých iných. Neskôr, i keď som sa učila o mnohých iných obdobiach z dejín umenia a ostala uchvátená aj krásou iných storočí, renesancia vždy ostala v mojej mysli symbolom krásy a Florencia hádam ešte symbolom toho symbolu 🙂

Každý z nás má mnoho snov a nie na všetky myslí stále…a možno je to dobre. Možno práve vtedy, keď na ne netlačíme, majú voľnú cestu. Výlet do Florencie som dostala na tohtoročne narodeniny. Bol to jediný deň v tomto meste, ale bola som vzrušená ako malá….a veľmi som si ten pocit detského údivu užila. Veľmi skoro som pochopila, že nebudem mať veľa času na potulky celým mestom, takže som obišla dokola, s hlavou vyvrátenou dohora, dychberúcu katedrálu Santa Maria del Fiori s prvou samonosnou renesančnou kupolou od Brunellescchiho (ktorá sa stavala počas Leonardovho života, ako inak) a šla sa postaviť do radu na vstupenky do Galerie Uffizzi. Strávila som v nej blažených 5 hodín a videla som naživo Giotta, Lippiho, Michelangela, Botticelliho, Caravaggia, Tiziana a kopu iných…A Zvestovanie od Leonarda. Chvíľu som si myslela, že cez tie davy turistov nebude možné s ním stráviť pokojnú chvíľku, ale nakoniec som pred obrazom postála takmer sama zo dve minúty a nestačila sa diviť, ako sa mi roztriasli kolená a rozbúchalo srdce. Tie detaily, ktoré som toľkokrát obdivovala v knihe, som videla naživo, mohla som sledovať ťahy štetca a predstavovať si, že presne pred týmto plátnom stál naživo.

Tá emócia mi ovenčila celé mesto, ktoré by ma inak rozčuľovalo, ako praskalo vo švíkoch turistami, nesmierne dlhými radmi na všetky pamiatky, suvenírmi a nemožnosťou vychutnať si pokojnú chvíľu. Vďaka tomu údivu a bázni, ktorá mala zdroj vovnútri, bolo možné povzniesť sa nad menej príjemné stránky, vybrať si to podstatné a to si nerušene užiť. Vďačná som. Rodičom, ktorí ma obdarovali, knihe, ktorá to začala, histórii, ktorá skrýva toľko príbehov, nespočetným okolnostiam, ktoré mi umožnili stráviť deň v nerušenej detskej blaženosti 🙂

Wonderful, how dreams come true.

I was ten, when we moved to Bratislava. I remember going often to dad’s study and poring through his books, that just began to interest me. Right first at hand was History of Art by Pijoan, next to it another artbooks from Pallas edition and among them a book about Leonardo da Vinci. I keep it until today…it’s got pictures from some biographic movie about him and I suppose that made me plunge into the life of Florence during renaissance. I instantly fell in love – soon I knew who were the Medicis or Sforza, what is quattrocento and sfumato, where is Palazzo Vecchio or that Leonardo was handsome. I learned to recognize his hand from other painters. Later I appreciated other centuries and styles as I studied history of art, but renaissance stayed a symbol of beauty for me and Florence, in a way, symbol of that symbol.

Each of us has many dreams and we do not keep them in mind all the time…which is probably good. Maybe it is then, when we do not press them, that they have free way. I have got the trip do Florence this summer, as a birthday gift. It was a single day, but still I was excited like a kid, cherishing the feeling. I soon realized I have desperately little time for touring the city, so I made my priorities. I went round the breathtaking cathedral of Santa Maria del Fiori, with Brunellescchi’s dome and wen straight to take a place in the queue for entrance to the Galeria Uffizzi. I have spent there blissful five hours, during which I have seen live paintings of Giotto, Lippi, Michelangelo, Botticelli, Caravaggio, Tizian and many others….and the Annunciation by Leonardo. I thought for a while I won’t be able to spent a quiet moment with him, because of the masses of tourists. After a couple of minutes‘ wait, however, I could stand in front of the painting almost alone and was surprised at how shaky my knees became and how loudly my heart seemed to beat. Those details I so often admired in books I saw now live, I could recognize the strokes of the brush and imagine how the man himself stood before this very canvas, couple of hundred years ago.

The emotion was admirably able to do the trick for me – otherwise I could have been fairly disturbed by dne city, bursting with crowds, enormous queues for all the sites and by almost no opportunity for a quiet moment. Solely thanks to the awe, excitement and humbleness, sourcing from within, it was possible to rise above the inconveniences and keep the important parts. I am thankful to the brim. To my parents, who were the givers, to the book that started it, to history, full of stories, to uncountable circumstances that made this bliss possible.

Uložit

Uložit

Uložit

Uložit

Uložit

Tagged , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *