Čím viac sledujem ženský mesačný cyklus, tým zaujímavejšie a plastickejšie veci sa vynárajú z podvedomia. Nie všetkému rozumiem (ani si to nenárokujem), nepovažujem to za monopol na pravdu, ale pozorujem. Pretože pozorovať beh života väčšinou prináša objavy a porozumenie 🙂

Začiatky bývajú náročné a pri cykle to pre mnohé z nás platí žiaľ stále. Uvedomením na nezaplatenie je tu fakt, že v dobe začiatku krvácania bývame uzavreté do seba, menej spoločneské, tichšie, hĺbavejšie. Preto to, čo obvykle pomôže, je aspoň pár hodín samoty a kľudu. Býva ťažké si to v dnešnej dobe dopriať, ale za pokus to stojí. Postupne sa možno po snahe objaví aj cesta.

Tentokrát sme tesne pred začiatkom absolvovali doma náročný víkend, dva dni makania v záhrade spojené s oslavou narodenín (bylinková špirála v inom článku :-)). Po víkende sa moje telo veľmi intenzívne hlásilo o oddych, zároveň s prvým dňom cyklu. Odviedla som starších chlapcov do školy a mladšiemu rozložila na stolík farby. Už pár dní som sa tešila na to, až konečne zasadnem za kolovrátok a teraz vyvstala tá potreba tak intenzívne, že sa nedalo vlastne urobiť nič iné 🙂 Zároveň som zatúžila počúvať pri tom hudbu, ale nie hocijakú – ženské viachlasy. Nedávno som natrafila na šikovné poľské dievčiny, ktoré si založili zoskupenie Laboratorium Piesni a majú nielen okúzľujúci zvuk, ale aj vzhľad, štýl a kameramana 🙂 A voilá – zistila som, že pradenie v kombinácii so zvukmi ženských hlasov je ideálna kombinácia na začiatok cyklu.

Archetypy sú silné slovo a ja sa nejdem hrať na žiadneho akademika – som človek pomerne intuitívny. Ale nepovažujem za náhodu, že v introspektívnom biologickom čase ženského tela si nejaká jeho časť pýta veľmi špecifické veci. Spoločenstvá žien, staré ručné práce, tvorenie a spevy sú tu od pradávna a naše bunky majú lepšiu pamäť, než by sme si mysleli. A nech je to už akokoľvek, ono má pozorovanie a načúvanie proste svoje vlastné cestičky, ktoré nás môžu doviesť k tomu, čo potrebujeme.